Bralový útvar nachádzajúci sa v Jastrabskej vrchovine západnej časti Kremnického pohoria. Vznik brala Jastrabskej skaly sa predpokladá, že tektonickou poruchou sopečných vrstiev sa oddelila západná časť Jastrabskej skaly a prepadla sa do tektonicky spôsobenej priehlbne čím vznikla na západnej strane masívu kolmá stena vysoká 80 metrov, pod ňou sa nachádza kamenné more, ktoré je stale dopĺňane novým materiálom s odlúpených úlomkov brala. V roku 1975 bola vyhlásená ako prírodná pamiatka o rozlohe 8,46 ha, ktorú tvorí ryolitový vulkanický relief. Prístup  na Jastrabskú skalu je od Železničnej stanice Jastrabá po  značke, začiatok chráneného územia je označené tabuľkami na stĺpiku. Iný prístup je od autobusovej zástavky z Bartošovej Lehôtky značkou   č. 8523  do sedla masívu. Súvislý bralový útvar sa delí na Malú skalu 646 mnm na severnej strane.

        Z Malej skaly na sever uvidíte Kremnicu nad ňou stred Európy, a v údolí Bartošovu Lehôtku, dolnú Ves a Hornú Ves, vpravo uvidíte budovy rolníckeho družstva v Nevoľnom, na horizonte Smrečník 1249 mnm.

      O niečo vyššia južna časť útvaru nazvaná Jastrabská skala 683 mnm otvára pohľady na západ, kde uvidieť skalný útvar Hornú klapu 687 mnm a na horizonte mohutné horstvo Vtáčnik. Z najvyššieho bodu Jastrabskej skaly pokračuje klesaním južne chodník značený  č. 8523 aj značkou  a po 50 metroch na juh sa otvorí prekrásny výhľad na Žiarsku kotlinu a údolie Hrona pod Žiarom nad Hronom. Pod bralom je železničná  stanica Bartošova Lehôtka. Na konci brala z južnej strany pri horskom prameni bolo odhalené staroveké obydlie. Na Jastrabskej zástavke sú ďalšie trasy a to:  č. 2660 na Rudnú poľanu a na  Nevoľné.